Nikdy som si tak jasne neuvedomila, že je skutočne možné žiť uprostred víru Božej práce svoj vlastný život. Bolo to šokujúce zistenie...(videnie 14.1.2006)
Po tenučkej poľnej cestičke uprostred zlatých lánov plných voňavého dozretého obilia kráčala dievčina. Vyšla si v tento nádherný slnečný deň na prechádzku. Sem-tam sa zohla po malý či väčší kvietok, ktoré si zbierala do košíčka. Odtrhla si aj zopár klasov, nežne ich uložila do košíka a priam šantivo sa rozbehla k odpočívadlu pod strieškou. Jej široká dobová sukňa a obrovský klobúk aspoň trošičku bránili dotieravým slnečným lúčom pobehovať po jej tvári a tele. Keď si tak spokojne sedela, z jej bytosti vyžarovalo akési šťastie a pohoda.
Opačným smerom sa k odpočívadlu rútil mládenec na starom ale zachovalom bicykli. Ako tak skackal po nerovnej ceste, zvonček na bicykli drnčal a zbadalo ho aj dievča. Nebol nijako zvláštne oblečený, svetlú košeľu s krátkymi rukávmi a krátke tmavé nohavice držali pospolu traky. Aj on zbadal dievča, zvrtol teda volant a prišiel k lavičke. Zjavne sa potešil, že v taký krásny deň môže ešte s niekým cudzím prehodiť pár slov.
Z neďalekého lesíka vybehli dve deti: chlapček a dievčatko. Boli takí rozkošní! Chlapček oblečený ako malý námorník s typickou čiapkou mladých moreplavcov naháňal svoju malú sestričku. Tá kvôli bohato nariasenej sukničke na krásnych šatičkách ledva bežkala! Klobúčik so širokou mašľou skrýval jej krásne plavé kučeravé vlásky. Šantili na tomto rozohriatom kúsku zeme a z ich hry vyžarovalo šťastie a bezstarostnosť. Za nimi rozvážnym krokom kráčala ich mamka. Tiež si užívala prechádzku. Aj ona spozorovala mladých na lavičke a podišla k nim. Začali sa veselo rozprávať, tak si k nim prisadla. Deti neprestajne pobehovali okolo ale nikomu to nijako nevadilo.
Tento nádherný obraz akoby vystrihnutý zo starých filmov zrazu vyrušil nečakaný objekt. Na pole prišiel kombajn. Neveriacky som pozerala, ako sa pomaly šinie poľom a robí svoju prácu. Divila som sa, že v tej dobe predsa kombajny ešte neboli, ale vtedy mi to došlo: nie kombajn bol akoby "mimo reality", ale naši výletníci!!! Veď už ich oblečenie to prezrádzalo! Pri pohľade na nich som si nevšimla ani náznak prekvapenia, že vidia takéto "monštrum", naopak, zdalo sa, že ho veľmi dobre poznajú. Sem-tam pozreli tým smerom, ale nenechali sa rušiť v družnom rozhovore. Medzitým na pole vyšiel ďalší kombajn a po ňom ďalší, videla som aj nákladné auto pripravené prísť ku kombajnu, keď už bude mať plný zásobník obilia, aby ho doň mohol vysypať a pokračovať ďalej v žatve a auto ho odnesie do sýpky. Až vtedy som si uvedomila, že JE ČAS ŽATVY! Čo robia títo výletníci vonku, keď v takýto čas má každý, koho sa žatva týka plné ruky práce?!
No keď som sa tak rozhliadala po poli, musela som uznať, že pre našich výletníkov tam práca nebola. Musela som priznať, žeby sa tam len plietli popod nohy. "Ale čo potom majú robiť? Keď tu pre nich žiadna práca nie je?" -spýtala som sa. "Tam, kde je žatva, má každý čo robiť. Nemusí byť priamo na poli."
Pohľadom som zablúdila do neďalekej dediny. Pri jednom dome sa to len tak hemžilo ľuďmi: v obrovskej stodole pripravovali silní muži miesto pre zrno, ďalší čistili sýpku, iní zametali dvor od slamy, stebiel a prachu, ženy varili jedlo pre robotníkov na poli, boli tam tiež opravári áut-určite by vedeli opraviť aj kombajn, niektorí ľudia čakali, kým sa dovarí jedlo, aby ho zaniesli na pole... Každý z nich mal nejakú prácu a bez neho by niečo chýbalo.
Bol to krásny obraz o tom, ako funguje Božie dielo: jeden robí jedno, druhý druhé, ale len spolu má ich práca zmysel. Nie každý bude pracovať na poli, nie každý bude odvážať obilie do sýpok... Ale oveľa väčší počet ľudí pracuje "v zákulisí".
Veľmi ma však prekvapil ohromný kontrast medzi letnou pohodou výletníkov a pracovným zápalom robotníkov. Nikdy som si tak jasne neuvedomila, že je skutočne možné žiť uprostred víru Božej práce svoj vlastný život. Bolo to šokujúce zistenie... Výletníci si žili svoj vlastný život, nemali ani potuchy, že je čas žatvy, boli úplne mimo Božieho času. A spomenula som si aj na tých pár kláskov, ktoré si to dievča odtrhlo do vázy na ozdobu.
Nebuďme mimo Božieho diela! Ak nevidíš, že sa okolo teba niečo deje, modli sa! Boh má pre teba svoju vôľu na každý deň, a aj prácu na každý deň, stačí len do týchto skutkov vstúpiť a urobiť, čo od teba Boh žiada.
A vravel im: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, žeby vypudil robotníkov do svojej žatvy.(Luk 10:2)