Každý z nás má svoju skúsenosť so živým Bohom. Či si to uvedomujeme, alebo nie... Či sme sa stali Jeho deťmi, alebo nie... Ku každému z nás už Boh prehovoril. Pochopili sme HO?
"Duch Pánov je nado mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu a vyhlásiť rok Pánov príjemný."
Videla som krásnu obrovskú lúku. Boli na nej vedľa seba poukladané väzeňské klietky. Bolo ich veľmi veľa a skoro všetky boli obsadené. Zaujímavé však na tom bolo, že všetky boli pootvárané. Keď som sa pozrela bližšie, videla som človeka, ktorý sa prechádza vo vnútri klietky. "Choď von!" Pomyslela som si. "Veď už môžeš! Klietka je už otvorená, nemusíš v nej viac zostávať!" No ten človek si zjavne ani len nevšimol, že môže ísť na slobodu. Potom som zbadala ďalšieho človeka: on z klietky vyšiel von, ale začal sa okolo nej prechádzať. Bol na slobode, ale vôbec nevidel tú prekrásnu lúku, po ktorej sa stačilo len rozbehnúť... Bol von z klietky a to mu zjavne stačilo. Ale stále sa točil len okolo nej. Títo dvaja vizerali veľmi pohrúžení do svojej "prechádzky". Pozerali si stále pod nohy, len aby nespadli. Ich správanie bolo nepochopiteľné a vyvolávalo vo mne smútok. Nakoniec som zbadala človeka, ktorý sa prudko vybehol zo svojej klietky rovno na lúku a utekal... utekal ďaleko, preč od väzenia... ani sa nezastavil, neobzrel... Vedel, že nemá za čím ľutovať a vedel, že ho čaká nádherná lúka, život v skutočnej sobode.
Aj naše klietky otvoril Ježiš. Prepustil zajatých na slobodu, vyhlásil nám rok Pánov príjemný. Prijali sme JEHO slobodu od hriechu? Ak sme Ho prijali za Pána a Spasiteľa už viac nemusíme byť otrokmi hriechu, hriech už na nás nemá právo. Je na nás, či túto slobodu prijmeme. Páči sa nám viac krátke potešenie z hriechu? Oplatí sa nám stále zostávať v klietke len kvôli tomuto chvíľkovému pocitu? Alebo už hrešiť nechceme, ale myslíme si, že nás už nič iné nečaká, len pohľad cez mreže klietky? Sme radi, že sme už "z najhoršieho von", ale našej klietky sme sa nevzdali. Stále jej pripisujeme veľký význam. "Veď tak dlho bola súčasťou nášho života, nemôžem na ňu len tak zabudnúť..." Pravdaže môžeš! Veď nestojí za to! Alebo sa nechceš aj ty bezstarostne rozbehnúť po tej nádhernej lúke života s Bohom, kde ťa čakajú nádherné chvíle pri poznávaní tvojho Osloboditeľa?
Veď: "Teda keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní."
"Tak teda stojte v slobode, ktorou nás Kristus oslobodil, a nepriahajte sa zase do jarma rabstva."