Stalo sa vám niekedy, že si váš priateľ kúpil nejakú peknú vec a tešil sa z nej a vy ste zrazu posmutneli? Ani neviete prečo, ale... Nuž, sme jednoducho takí... Ale navždy?
Videnie (4.12.2005):
Prišla som k slávnostne prestretému stolu. Bol veľmi dlhý, nevidela som na jeho koniec. Prestieranie, taniere, ozdoby, obrus, všetko bolo žiarivo biele a svetlosivé. Ježiš ma odprevadil na moje miesto a vtedy som zbadala, že veci, ktoré boli určené pre mňa mali farbu. Tanier, pohár, príbor, jedlo, stolička... Sadla som si a obzrela sa okolo seba. Taniere susedov boli "bezfarebné", prázdne (aspoň mne sa zdali), nikto pri mne nesedel. Odrazu prišiel ďalší "pozvaný". Sadol si ku mne po ľavej strane a prihovoril sa mi. Medzitým jedol zo svojho taniera. Pýtala som sa samej seba: "Čo tam v tom taniery asi má on? Má niečo iné ako ja? Má toho viac? Či menej? Možno nejaké chutnejšie jedlo..." Hlavou sa mi preháňali samé zvedavé myšlienky. Bola som len zvedavá... Z týchto úvah ma vyrušil hlas: "Prečo ťa trápia také veci? Ja dávam každému to, čo potrebuje. Každému dávam to, čo je pre neho najlepšie. Tebe dávam tiež to najlepšie." Vtedy som si uvedomila, že pri tom stole bola taká atmosféra a okolnosti-bezfarebný biely svet-že som po inom ako po svojich "farebných veciach" ani nezatúžila. A môj sused tak isto. Nakoniec, nič, okrem prázdnych tanierov a pohárov sme nevideli... Nevideli sme ich obsah a pritom som tušila, že tento stôl je dokonale pripravený na hostinu a preplnený dobrotami.
Uvedomila som si, koľkokrát som chcela mať hlas ako XX, postavu ako XY, obdarovanie ako XZ, ...
Stále sa s niekým porovnávame. Ale čo to v nás vyvoláva? Zapracujeme na sebe tvrdšie? Alebo žiarlime, zazeráme, závidíme, alebo sa pristihneme pri tom, že už nevieme dopriať ľuďom okolo nás to "ich" potešenie či požehnanie. Alebo ak niekto padne do hriechu, povieme si v duchu: "Tak! Zaslúžil si to!"
Boh pre každého z nás pripravil iný spôsob prežitia života s Ním. Má s každým z nás jedinečný plán a chce tento plán spolu s nami naplniť jedinečným spôsobom. Keby Boh chcel, aby sme sa na seba podobali ako vajce vajcu, prečo by nás stvoril takých rozdielnych? ON chce, aby sme MU patrili takí akí sme, so všetkým, čo máme. Ruka nezávidí nohe, že sa dotýka zeme. Ani oko uchu. Každý má svoje miesto v tele Kristovom a navzájom si smieme podávať "výživu" - Božiu lásku a starostlivosť. Ak je každý na svojom mieste a robí to, čo má, telo môže dobre fungovať. Ale ak sa zdráhame prijať naše miesto od Boha, nastávajú problémy.
Preto: nezáviď bratom, sestrám ich vzťah s Bohom a iné veci, ktoré u nich vidíš. Spoľahni sa na Boha a On ti vždy dá to, čo budeš skutočne potrebovať, On má všetkého dostatok, len si to od Neho pýtaj!
"Ktože si ty, ktorý súdiš cudzieho čeľadína? Svojmu vlastnému pánovi stojí alebo padá. Ale bude stáť, pretože Bôh je mocný postaviť ho, aby stál."
"Každú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás."