Nikdy som sa nepozerala na svet okolo seba spôsobom, ako som ho zrazu uvidela v obraze, ktorý mi Boh daroval. Ostala som prekvapená a pravdupovediac aj zaskočená.
Otvorili sa predo mnou dvere. Videla som kamenistú púšť, úplne vysušenú. Nikde ani kvietok, ani strom, či krík... Nič... Len veľa piesku a kameňov. Pýtala som sa: "Čo to je? Je to moje srdce?" Odpovedal mi akýsi hlas: "Toto je srdce bez kráľovstva Nebeského." Ja som na to odpovedala. "Áno, viem, že Nebeské kráľovstvo je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu svätom." Potom sa otvorili druhé dvere. Videla som tam džungľu. Bola taká zarastená, že som mala pocit, že by som ani nemala kde vkročiť bez toho, aby som nešliapla na nejakú rastlinu. Aj jej stromy boli také vysoké, že som nevidela ani kúsok oblohy a ani slnko, a predsa to vo mne nevyvolávalo hrozné pocity, skôr príjemné, ako keď v prudkej páľave slnka uprostred sparného letného dňa si zrazu sadnete do tieňa pod košatý strom a začne pofukovať chladný vetrík. Mala som silný pocit sviežosti, pokoja, radosti... "A toto miesto?" -opäť som sa spýtala. "Toto je obraz srdca s Nebeským kráľovstvom." Tu som sa už nezdržala a vravím: "Aj ja by som chcela mať takéto svieže srdce! Ale ako to mám urobiť? Čo mám pre to spraviť?" Odpoveď znela: "Nič. Len dovoľ rásť môjmu semienku." Vzápätí som si spomenula na podobenstvá, ktoré Pán Ježiš hovoril o Nebeskom kráľovstve, že je podobné horčičnému zrnku, aj to, že Boh dáva rast. Spýtala som sa: "Vyzerá to tak, akoby Nebeské kráľovstvo bolo na osoh len tomu, kto ho nosí v srdci. Je to tak?" Pýtala som sa s istými obavami, lebo v skutočnosti som celkom dobre nerozumela, ako funguje "ochutnávanie ovocia môjho života" neveriacimi ľuďmi tak, aby spoznali Krista. A dostala som krásne jednoduchú odpoveď: "Vieš, že každé ovocie má v sebe SEMIENKO?" V nemom úžase som sa prestala modliť a začala som sa smiať. Veď je to také jednoduché! Boh do mňa zasadil semienko-Slovo života-a to nechám rásť. Stále sadí nové a nové semienka a polieva ich a stará sa o nich. Keď z nich vyrastú rastlinky schopné rodiť, orezáva ich a strihá, len aby bolo ovocie chutnejšie. A potom, to ovocie-moje správanie, môj život, skúsenosti s Bohom, to všetko vidia ľudia naokolo a "jedia to", pričom spolu s týmto ovocím jedia aj nové SEMIENKA ŽIVOTA. No nie je to jednoduché?
"...a vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie černidlom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca mäsitých."
Avšak posledný obraz mi vyrazil dych: títo ľudia boli ochotní obetovať svoje meno (nikomu som už nevidela tvár, lebo ležali tvárou v blate), dôstojnosť (ľahnúť si do blata? Čo je to za nápad?!) a a pohodlie kvôli ľuďom, ktorí sa v blate topili. Ale jednej veci sa nikto z nich nevzdal: ČISTOTY! Ak by sa jej vzdali, blato by strhlo aj ich. To, že máme s Bohom svedectvá, že Ho poznáme a dôverujeme Mu máme využiť na to, aby sme mohli slúžiť pri záchrane ľudských životov.
Nech nám je Boh milostivý a dá nám odvahu viac Mu dôverovať a učiť to aj iných. Amen
"A oni zvíťazili nad ním pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva a nemilovali svojej duše až do smrti." Zj 12:11