Svedectvo o tom, ako film Ježiš a Ježiš osobne zmenil môj život.
Vyrastala som v ateistickej rodine. Dnes by som asi povedala, že silne protinábožensky založenej, ale vtedy mi to tak nepripadalo. Na základnej škole ma spolužiačka pozvala na návštevu a ja som prekvapene objavila, že niekto žije vo viere v neznámeho Boha.
Vždy som bola vrcholne nespoločenský typ. Nemala som rada ľudí naokolo a oni na oplátku nemali radi mňa. Čo je to kamarátstvo som takmer nepoznala. „Knihy dokážu nahradiť aj dobrých priateľov.“ Týmto výrokom som sa čičíkala. A tak som sa uzatvárala do Toma Sawyera či Anny zo Zeleného domu. Neskôr ma zvábil Egypt so svojím komplikovaným panteónom božstiev. Vymýšľala som si dôverníkov a vravela im Duchovia. Najmilovanejším bolo dievčatko Kaja.
Na premietanie filmu Ježiš som sa dostala v posledný deň, čo bežal po našich kultúrnych sídliskách. Mala som sa za znalca, veď o hlavnom hrdinovi som čo-to vedela z malej Biblie-Gideónky. Vtiahol ma do deja, chvíľami som sa cítila, akoby som sama cupitala po dlažbe za Ježišom. A keď sa všetko skončilo, zdal sa mi prikrátky.
Kým balili premietačku, prišlo za mnou dievča. Začala mi rozprávať o sebe, aká bola kedysi rebelka, čo utiekla z domu, no našiel ju jej Pán. Šokovaná priznaním som počúvala a váhala nad pozvánkou. Odišla a zas sa vrátila. „Prepáč, nepredstavila som sa, Kaja.“ Do mňa snáď udrel blesk! Vedela som, že ak už toto nie je sen, Boh ma volá.
Prijala som pozvanie na zhromaždenie mládeže. A odvtedy som neľutovala. Ani keď som vkladala svoj život do Jeho rúk, ani nikdy potom. Ten úžasný Hospodin mi daroval večný život naplnený láskou. Zasadil ma do povzbudzujúceho zboru, kde mi dáva rásť na jeho slávu. Ak mi čokoľvek chýbalo, našiel to. Nepotrebujem viac vysnívaných priateľov, ukázal na skutočných. Nemusím sa báť odmietnutia, nepochopenia, zhromaždil okolo mňa milujúcu rodinu. A viem, že jedného nádherného dňa Ho budem chváliť spoločne s rodičmi a súrodencami.