Volám sa Pavel Pivka, mám 35 rokov a som ženatý.
Narodil som sa vo Veľkom Krtíši, v rodine, kde sme nepoznali živého Boha.
V podvedomí som tušil, že existuje nejaká vyššia bytosť. Občas sme, ako deti s mamičkou išli
do evanjelického kostola a to bolo asi tak všetko.
Od detstva som bol telesne postihnutý. Tesne po narodení som dostal
„z nedbanlivosti lekárov“ detskú mozgovú obrnu. Táto choroba poznačila celý môj život.
V roku 1975, keď som mal sedem rokov, som sa podrobil prvej operácii, po ktorej som začal
chodiť s pomocou dvoch barlí. Dovtedy som bol na vozíčku. (Dnes chodím s pomocou jednej
barly.) Ešte v tom istom roku som sa dostal do Bratislavy, do Ústavu sociálnej starostlivosti
na Mokrohájsku ulicu. Rodičia sa za krátky čas za mnou presťahovali do Bratislavy, aby sa
mohli o mňa starať.
Môj život plynul svojim tempom, bol som spokojný a potrebu Boha vo svojom živote
som nepociťoval. Mal som starostlivých rodičov a mladšiu sestru, s ktorou som si vždy
rozumel aj napriek veľkému vekovému rozdielu (je o 8 rokov mladšia). V škole som ostatným
mohol pomáhať, keďže niektorí moji spolužiaci boli viac postihnutí, ako som bol ja.
Zaujímal som sa o futbal a populárnu hudbu, hlavne som obdivoval skupiny
a spevákov zo zahraničia a obdivoval som aj futbalistov. Boli to moje idoly, moji bohovia.
Dnes viem, že som bol závislý na hudbe a bol som poviazaný niektorými skupinami, ktoré
oslavovali satana a nie Boha. Aj keď som vtedy o tom nevedel, že človek môže byť týmito
vecami poviazaný, na skutočnosti, že som bol poviazaný, to nič nemenilo. Nežil som vo
vyslovených hriechoch podľa ľudských merítok (nepil som alkohol, nebral som drogy, ani
som nesmilnil…), ale napriek tomu, podľa Božích merítok som smeroval do zahynutia,
keďže som žil svoj život bez Pána Boha. Žil som bez Boha na svete!
Keď som mal 16 rokov začal som sa zamýšľať nad zmyslom života!
Položil som si otázku: „Aký zmysel má môj život, ak sa raz skončí?“ „Prežijem ho a nič
viac?“ Tušil som, že musí existovať hlbší zmysel ľudského života, ako ho len prežiť a bodka.
V tom čase som sa zoznámil s jedným teológom, ktorý mi daroval kresťanskú literatúru a to
knihu „Bez Boha na svete“ od Kristíny Royovej a knihu „Příběhy dosud živé“, kde bolo
vysvetlené stvorenie sveta pre deti v nedeľných školách. Tu som si čítal vetu: “ani zápalka
nemôže vzniknúť sama od seba.“ Aká jednoduchá veta a Pán Boh cez takúto jednoduchú vetu
ku mne prehovoril. Avšak najväčší dar, ktorý som dostal, bola Nová Zmluva v mäkkom
čiernom viazaní, v tom čase ešte bola pašovaná z Poľska. To bol ten najväčší poklad, ktorý
som mohol dostať. Na stránkach Biblie som sa zoznamoval so živým Bohom. Evanjeliá
(príbehy o živote Ježiša Krista) som doslova hltal, lebo som sa chcel čo najviac dozvedieť o
Pánovi Ježišovi. Jedného večera sa mi zdalo, ako by sa „rozsvietila vo mne žiarovka.“
Prehliadol som! Naplnilo sa pri mne Božie Slovo:
„Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo! Zažiaril v našich srdciach, aby
svietila známosť slávy Božej v tvári Kristovej.“
(II. list Korintským 4,6 Biblia)
V tej chvíli, v tom svätom okamihu, sa mi zjavil sám živý Boh so svojou nekonečnou
láskou. Moje vnútro naplnil neopísateľný pokoj a radosť. V tej chvíli som vedel, že sa
v mojom živote udiala zmena. Dnes viem, že to bola nekonečná milosť Božia, že sa mi dal
spoznať ako milujúci dobrotivý Boh skrze svojho Syna Ježiša Krista. Uvedomujem si, že bez
Neho by som skončil v pekle. Lebo som žil svoj „slušný život“ bez Neho.
On sa však nado mnou zmiloval. Neprišiel s palicou, ale láskavým tichým hlasom ku
mne prehovoril: „milujem ťa!“ To som práve potreboval, musel som pred Ním kapitulovať.
V tej chvíli, v ten novembrový večer, som Ho pozval do svojho života a On prišiel – haleluja!
Ježiš Kristus povedal: „Ajhľa stojím pri dverách a klopem ak niekto počuje môj hlas a
otvorí mi dvere budem stolovať s ním a on so mnou.“
(Zjavenie 3,20 Biblia).
To vákuum v mojom vnútri, ktoré som pociťoval, bolo naplnené samotným Bohom. Dal
výhybku na ceste môjho života, môj život zmenil smer do večnosti v prítomnosti Božej. Dnes
viem, že jedného dňa, keď sa skončí môj pozemský život, pôjdem tam, kde mi pripravil
miesto môj drahý Spasiteľ.
„Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život, - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď by umrel,
a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa…“
(Evanjelium podľa Jána 11,25 Biblia)
Zrazu som začal cítiť prítomnosť Ježiša Krista vo svojom živote. Stalo sa to
v novembri 1984.Už nie slávni speváci či športovci sú pre mňa vzorom, aj keď jeden vzor
mám. Teraz už je Ním Boží Syn, môj Záchranca - Spasiteľ JEŽIŠ KRISTUS!
Vyštudoval som teológiu a osem rokov som bol v službe ako evanjelický farár. Dnes
už ním nie som, lebo Pán Ježiš ma chce mať na inom mieste, vo svojom pláne, a to je pre mňa
najdôležitejšie, aby som bol poslušný Jemu:
„Boha treba viac poslúchať, ako ľudí.“
(Skutky apoštolov 5,29 Biblia)
Z milosti Božej som sa mohol aj oženiť, aby som nemusel žiť v samote. „Dvaja sa
majú lepšie ako jeden, lebo majú odmenu, za svoju námahu.“ (Kazateľ 4,9 Biblia)
Pán Boh mi po modlitbách dal manželku Anku, s ktorou máme jeden spoločný cieľ: hovoriť
o tom čo pre nás Pán Ježiš Kristus urobil, že dal zmysel nášmu životu, On nás vedie našim
manželstvom a sme Mu za to vďační. V súčasnosti žijeme v Košiciach.
Vďaka Pánovi Ježišovi dnes už moja najbližšia rodina tiež žije pre Neho. Naplnilo sa
pri nich Božie zasľúbenie: „Uver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!“
(Skutky 16,31 Biblia)
Milý priateľ, či si telesne postihnutý, a či nie, vedz, že Ježiš Kristus ťa miluje a chce
ti pomôcť. Skús Ho, jednoducho Mu povedz, že Ho potrebuješ a On Živý Ježiš Kristus, ktorý
sa nemení, zmení aj tvoj život k požehnaniu v každej oblasti. Bude ťa viesť tvojim životom
a ty sa už nebudeš musieť báť čo prinesie zajtrajšok, lebo v tvojom zajtrajšku bude stáť pri tebe
sám Živý Ježiš Kristus. On zmenil môj život „od mínusu k plusu“ a chce zmeniť aj tvoj.
Ak mu to dovolíš - prosím dovoľ mu to!