Keď som mal 18 rokov rozmýšľal som o zmysle života, o tom, čo bude potom, keď zomriem, rozmýšľal som, či má zmysel to všetko, čo robím. Hral som futbal, chodil do posilovne, no v duši som cítil prázdnotu, ktorú som nedokázal vysvetliť a nie ešte ju aj naplniť. V tom čase som dostal pozvanie na jedno stretnutie kresťanov. Keď som tam prišiel zdali sa mi všetci akosi "čudní", ale dôveroval som, že to čo robia, hovoria a žijú myslia úprimne. Asi na druhom stretnutí som si skutočne uvedomil to, že Kristus Ježiš zomrel za moje bolesti a zranenia. Uveril som v Ježiša, viem, že je skutočný. Stal sa mojím spasiteľom a viem, že keď zomriem pôjdem do neba, rovno za Ním a spolu s Ním tam budem prebývať večne. Halelujah