Na tomto mieste by som sa chcel s vami podeliť o tom, ako Boh zmenil môj život a čo pre mňa znamená.
Vyrastal som v tradičnej katolíckej rodine, v ktorej sa každú nedeľu chodilo do kostola a v piatok nejedlo mäso.No mňa to neoslovovalo a s pribúdajúcim vekom ubúdala aj moja návšteva nedľných bohoslužieb. V období puberty som začal veriť v to, že Boh je mimozemšťan, zaujímal som sa o budhizmus a spiritualitu. Ako čas plynul, stále viac a viac som sa začal vnárať do prostredia ulice a utvdzovať vo svojich názoroch. Bol som však spútaný alkoholom, cigatetami, klamstvami a temnými myšlinkami. Začal so mať radosť z ubližovania druhým ľuďom, mal som rád temnotu a chaos. Kdesi hlboko v nútri som však túžil po láske, pokoji a nádeji. Nedokázal som však milovať ani svojich najbližších a moje srdce sa podobalo srdcu zatrpknutého dedka čakajúceho na svoju smrť. Riadil som sa heslom: Jedzme, pime, lebo zajtra umrieme! No niekto sa rozhodol, že mi ponúkne šancu všetkých šancí, bol to boh, ktorý mi ponúkol svojho syna Ježiša Krista. Stalo sa to v jeden aprílový deň, vtedy k nám prišli do školy hrať mladý kreťania a ja som sa s jedným z nich zarozprával. Bol to Rišo, ktorého si Pán krásne použil a ja som sa mohol dozvedieť, že Ježiš je živý a premieňa životy svojich verných bratov. Prijal som pozvanie na koncert a tam sa Pán úžasne dotýkal môjho srdca a ja som zistil, že sa Mu pomaličky otváram. Po príchode domov ma zaplavila vlna ľútosti nad mojím doterajším životoma a ja som sa rozhodol vydať svoj život Bohu. Nikdy nezabudnem na ten pokoj a lásku, ktoré potom zaplavili moje srdce. V ten večer som zaspal ako bábäko. Až neskôr som zistil, že svojím odovzdaním sa Bohu v ten večer som bol s ním zmierený odpustením, ktoré som získal vierou v Jeho syna Ježiša Krista. Boh mi začal ukazovať,čo všetko som získal svojím odovzdaním sa Mu a aj dnes v tom pokračuje a pripomína mi to.Zistil som, že život kresťana vyznávajúceho živého Ježiša je niečo úplné iné ako vysedávanie v studených kostoloch a verklikovanie tých istých modlitieb, ale že to je vzťah so živým Bohom, ktorý miluje, počúva a pomáha svojim deťom.Pán ma začal učiť modliť sa, ako sa chovať k rodičom, ako pomáhať, ako čítať Jeho slovo a neustále ma učí dôverovať Mu v každej chvíli. Už nikdy ma netrápila beznádej, strach so zajtrajška a prázdnota v mojom srdci. A aj keď prišla ťažká chvíľka, pretože nepriateľ nikdy nespí, stačilo trpezlivo dôverovať Bohu a svetlo vždy zasvietilo, pretože Biblia hovorí:
...tí, čo očakávajú Hospodina>dostávajú novú silu,
vznášajú sa na krídlach ako orly,
bežia a neustávajú,
chodia a neslabnú.
IZAIÁŠ 40:29 – 31
Ale ak mám povedať úplnú pravdu, nie vždy som sa stavial s dôverou voči tomuto slovu a voči Bohu vôbec.
A tak som aj napriek tomu opäť vyšiel do temnoty ulíc. Ale buĎ chvála Bohu za to aký je On trpezlivým a milosrdným učiteľom. Veľmi rýchlo som zistil, že kamaráti žijú v drogách, zlobe, klamstve a beznádeji.
Vtedy som úplne inými očami uvidel odraz mojej minulosti a navyše som sa opäť začal vnárať do tej istej bažiny ,z ktorej ma Boh už vytiahol. Rozhodol som sa preto Mu zastať navždy verný a viem, že Boh ma k tomu uschopní aj uschopňuje. Pochopil som aj to, že Boh nie je automat, z ktorého si možem hocikedy vybrať hocičo.
Niektoré zlé veci z mojej minulosti žnem aj teraz, ale viem, že pred mnohými ma Boh uchránil.
Som skrátka šťastný, že mám Boha a priateľov, ktorích mi daroval. Za jeho lásku, nádej, večný život a všetko, čo som s Ním získal sa mu možem poďakovať jedine tak, že Mu budem až do smrti poslušným, milujúcim a verným dieťaťom.